Budem prváčikom

Vstup dieťaťa do školy je jedným z najdôležitejších vývinových úloh v živote človeka.Končí obdobie, kde hlavnou činnosťou bola hra a nastupuje učenie. Dieťa získava novú sociálnu rolu, rolu školáka, žiaka, s ktorou prijíma nové a povinnosti a úlohy. Nároky na dieťa sú v tomto smere vysoké, stále stúpajú. Dieťa prichádza do nového prostredia, škola znamená zvýšený nárok na disciplínu, na výdrž, na schopnosť odložiť záujem o osobne zaujímavú činnosť. 

Školská zrelosť, spôsobilosť sa definuje ako úroveň telesného a duševného vývinu, ktorá dieťaťu umožňuje plniť si povinnosti vo výchovno-vzdelávacom procese. O zrelosti a zrení sa hovorí v súvislosti s vývinom osobnosti. Školská zrelosť, spôsobilosť je pripravenosť dieťaťa na školu, spôsobilosť začleniť sa do školského prostredia.

Nie je teda až tak dôležité, aké má dieťa vedomosti a zručnosti a aký dosiahlo vek, ale hlavne aká zrelá je jeho nervová sústava. Formálne je za kritérium školskej spôsobilosti stanovený fyzický vek dieťaťa. Každé dieťa, ktoré k 31.8. príslušného kalendárneho roku dosiahlo vek 6 rokov musí byť zapísané do  školy.

Fyzický vek dieťaťa je však len jedným z kritérií na určenie školskej zrelosti. Z praxe vieme, že deti v tomto veku sú veľmi rozdielne.  Niektoré môžu bez obáv nastúpiť do školy, ale existuje aj skupina detí ( okolo 10 – 15% ), ktoré sú ešte veľmi hravé, nesústredené, ktorých vývin neprebiehal rovnomerne a vstup do školy by im priniesol sklamanie, neúmernú záťaž a mohol by dlhodobo negatívne ovplyvniť ich vzťah k učeniu.

Učitelia našich prváčikov zhodne potvrdzujú, že v prvej triede nie je ani taký problém deti niečo naučiť, ale skôr udržať ich v kľude, primerane koncentrované. Pritom práve schopnosť sústredenia, miera pohyblivosti, vytrvalosť v práci, odolnosť voči rušivým vplyvom sú vlastnosti, ktoré len málo súvisia s inteligenciou, ale ktoré priamo odrážajú vyspelosť nervovej sústavy. V tomto smere vstupujeme do života každý inak vybavený. Nie je teda až tak dôležité, aké má dieťa vedomosti a zručnosti a aký dosiahlo vek, ale hlavne aká zrelá je jeho nervová sústava. Každé oslabenie zdravotného stavu, nerovnomerný vývin, problémy v citovom zázemí, prežitie traumatizujúcich zážitkov patria k oslabujúcim činiteľom vo vývine. Medzi rizikové skupiny deti ( z hľadiska školskej zrelosti ) patria aj deti narodené v mesiacoch máj až august, a tiež tie, ktorým nebola poskytnutá primeraná predškolská starostlivosť.

Vývinové úlohy vyplývajúce z určeného fyzického veku

Telesná zrelosť:( tú posudzuje detský lekár) 

• Dieťa má mať výšku cca 120 cm a váhu okolo 20 kg.
• je vyspelé v tom zmysle, že dochádzka do školy mu nespôsobí nadmernú záťaž a ochorenie.

Rozumová zrelosť:

• Dieťa má bohatšie vedomosti o blízkom i vzdialenejšom okolí.
• Pozná napr. mená susedov, názvy ulíc, druhy obchodov.
• Vie ako sa volá, koľko má rokov, kde býva,
• Pozná aj menej známe zvieratá, stromy, rastliny, dopravné prostriedky, ročné obdobia.
• Rozlišuje odtiene farieb.
• Pozná základné geometrické tvary, orientuje sa vo vzťahoch veľkosti, množstva, poradia.
• Má číselnú predstavu aspoň do 5, dokáže sa úmyselne, z vlastnej vôle sústrediť na činnosť aspoň 15 – 20 minút.
• Zapamätá si čo vidí a počuje.
• Ľahko sa učí básničky a pesničky.
• Chápe dej, vie porozprávať obsah rozprávky.
• Predmety a javy porovnáva, hľadá odlišnosti.
• Výslovnosť je čistá.
• Má bohatú slovnú zásobu, rozpráva plynulo, v rozvitých vetách.

Motorická zrelosť:

Jemná motorika

• Jeho pohyby sú obratné koordinované, behá, skáče, hojdá sa, vie udržať rovnováhu.
• Vie sa umyť, učesať, obliecť, zaviazať si šnúrky, používa príbor.
• Chce pomáhať v domácnosti, používa nožničky, kladivko ….
• Správne drží ceruzku, jeho ruka je uvoľnená, línie kresby pevné.
• Postavu nakreslí so všetkými základnými znakmi, rozvíja sa námetová kresba.

Hrubá motorika

• Vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať.
• Dokáže chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce. 

 Sociálna zrelosť:

• Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými.
• Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu.
• Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča.
• Pri príchode vie pozdraviť.
• Pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním.
• Vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať
• Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať.
• Nemá problém povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
• Ovláda pravidlá slušného správania.
• Chce stále viacej samostatnosti.

V rámci optimalizácie vývinu detí a eliminácie problémov po zaškolení sa v poslednom čase venuje zvýšená pozornosť práve posudzovaniu školskej spôsobilosti s cieľom včasnej identifikácie a znižovaniu prípadných problémov detí. Zvládnutie prvých ročníkov školy je pre dieťa veľmi dôležité aj z psychologického hľadiska. Problémy v prvej triede môžu vážne narušiť jeho sebavedomie a poznačiť tak celú jeho  školskú dráhu. Pre ne je potom vstup do školy traumou, začiatkom vlastných neúspechov, nepretržitých na seba nadväzujúcich problémov.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý podčiarkuje význam včasného posudzovania primeranej školskej spôsobilosti, je aktuálne sledovaný vysoký nárast detí so špecifickými výchovno- vzdelávacími potrebami, ktorých včasné identifikovanie a následná stimulácia pomôže zmierňovať, prípadne úplne potláča ich rozvinutie.

Spracovala PhDr.I.Ivaničová